Myši na poli: Bratia K. (Diel I)

Záhradná rezidencia 10. 8. - 19. 8. 2020 

Audiovizuálna performancia na motívy románu F. M. Dostojevského Bratia Karamazovovci.

 

Hudba: Myši na poli [spev, klavír: David Javorský, modulárna syntéza, gitara: Jakub Mudrák]
Scenár, texty piesní: Jakub Mudrák
Výtvarné spracovanie, obrazy: David Javorský
Svetelný dizajn: Lukáš Kubičina

prezentácia work in progress: 19. 8. o 19:00

https://www.facebook.com/events/726362611541550/

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

„V preplnenom hostinci stôl pri okne v tichom rohu,
tam odohrá sa vzbura - Rozum proti Bohu…“

Na motívy románu M. F. Dostojevského  ste už v minulosti spoločne vytvorili audiovizuálnu performanciu “Idiot”. Boli “Bratia K” už vtedy ďalším plánovaným výstupom, alebo idea či potreba pokračovať vznikla až po úspešnej premiére „Idiota“?

Jakub: Ako hudobné zoskupenie Myši na poli hráme už dlhšie. Začínali sme zhudobňovať texty, ktoré som napísal ja. Potom však prišlo stretnutie s Dostojevským a najmä s jeho románom Idiot, s ktorého ideovým svetom sme sa hlboko stotožnili. Našou ambíciou bolo zachytiť a nanovo interpretovať niektoré kľúčové či zaujímavé pasáže tohto románu prostredníctvom piesní doprevádzaných vizuálnym obsahom. Takáto bolo genéza Idiota. Ešte pred jeho premiérou sme vedeli, že toto je smer, ktorým chceme ďalej pokračovať. Bratia K. a teda román Bratia Karamazovovci, ktorý sme podobným spôsobom ďalej spracovali bol už len naplnením túžby pokračovať v skúmaní a interpretovaní čarovného i zložitého Dostojevského sveta jeho diel. Schválne sme našu audiovizuálnu performanciu nazvali ako Diel I., pretože tematicky ostáva veľa nedopovedaného… avšak láka nás aj Zločin a trest, či Diablom posadnutí… uvidíme… 

David: Výstup vznikol prirodzene, spontánne. S Dostojevským som sa stretol na vysokej škole v Krakove, kde sme rozoberali text rozhovoru Kniežaťa Myškina s Rogožinom o obraze Hansa Holbeina. Na obraze je Kristus vložený do hrobu, hnijúce telo Krista „pri ktorom môže človek aj vieru stratiť“... Istým spôsobom tento text predurčil tému mojej dizertačnej práce a predovšetkým pri tomto texte sa niekde zrodila aj spomínaná audiovizuálna performancia „Idiot“. V tom čase som sa začal zaoberať obrazom ako takým, jeho schopnosťou nás „vystreliť do úplne iných sfér, „dotknúť“ sa transcendentna, podstaty našej existencie a to práve skrz obraz, hudbu či inú formu umenia. Myslím, že sa nám podarilo odkryť Dostojevského. „Stretnutie“ s ním sa u mňa premenilo v životnú filozofiu a snahu ísť neustále do hĺbky, hľadať zmysel bytia. Zároveň si uvedomujeme istú vážnosť tém, o ktoré sa zaujímame. Vychádzajú z nás prirodzene a sú tiež výsledkom našich nekonečných rozhovorov, ktoré vytvárajú isté podhubie celej dramaturgii Myší. Všetky hudobno-vizuálne obrazy, ktoré vytvárame sú „prežutou“ skutočnosťou a myslím, že prirodzene na seba nadväzujú, ale aj budú nadväzovať.

Výsledok vašej rezidencie ste označili ako audiovizuálnu performance. Ako vnímate synkretizmus týchto dvoch zložiek? 

Jakub: Čo je asi najdôležitejšie, naším zámerom je, aby každá zložka interpretovala vybrané dielo sebe vlastným spôsobom. Vo finále sme v pozícii režisérov, ktorí sa snažia spojiť tieto zložky v jeden logický celok. V tejto „polyfónii“ sa snažíme nájsť jeden spoločný hlas, ktorý bude našou vlastnou výpoveďou, naším komentárom k Dostojevskému a existencii, ktorý ide skrze aj nad Dostojevského. 

David: Nikdy som nechcel robiť výstavu ku koncertu, ale chcel som ukázať obraz na javisku, v jeho intimite, tichosti a krehkosti, istým spôsobom donútiť diváka pozerať sa a vnímať ho s hudbou, akoby ona vznikla z neho a on vznikol z nej. Vo svojej podstate sa nám odokrýva iný svet. Obraz nie je „doplnok“, ktorý ilustruje danú skladbu, ale stáva sa jej súčasťou, absolútne rovnocenným partnerom textu a hudbe. V Idiotovi takýto prienik, bol prvým pokusom, ktorý nebol možno práve svetelne a technicky dotiahnutý a ďalší projekt Bratia K. bol vizuálnou výzvou, do ktorej sme išli s jasnou vnútornou víziou. Tak ako sa hudba vynára z ticha, z vizuálneho ticha – z tmy sa vynára obraz, ktorý žije svojím vlastným životom, slobodne a nezávisle.  

Viditeľným posunom vo vašej tvorbe je funkčný svetelný design v performance. Ako ste pracovali s elementom svetla?

Jakub: Na jednej strane, svetlo sa rovnako, ako som už odpovedal v predošlej otázke, stáva samostatnou interpretačnou zložkou, na strane druhej však dokáže citlivo a efektívne podporiť ostatné zložky a atmosféru. Takto vlastne vzniká z tej polyfónie náš jednotný, výpovedný jeden hlas. 

David: Práca so svetlom je neskutočným tvorivým procesom, je to ako v obraze, ktorému v podstate svetlo dáva atmosféru, celý ho zaobalí a dopovie… vdýchne mu život. Myslím si, že toto sa nám podarilo veľmi dobre. Práca s Lukášom Kubičinom bola tvorivo podnecujúca a myslím, že úplne prirodzene naskočil na našu vlnu. Ukázal nám svoje nápady, istú paletu možností, ktorú sme sa snažili spoločne spojiť v jeden celok. Svetlo sa stalo životom tohto predstavenia, rozpohybovalo celý priestor, obrazy, ale aj nás. Myslím, že svetlo je v tomto prípade istým pojítkom, ktoré všetkými elementami preniká a spája ich v jedno.

Autorom textov je Jakub Mudrák. Ako si pracoval s literárnou predlohou? 

Jakub: Viedol som najmä pomyselný boj so samotným Dostojevským. Na jednej strane som sa pýtal, či si ním len posluhujem alebo to má aj vyšší zmysel. Na to odpovedať nedokážem. Viem len, že jeho svet ma fascinuje a snažím sa, skrze moje texty, podať vlastnú interpretáciu, vlastný pohľad na témy, ktoré sám v románe rozoberá. 

Počas predstavenia máte doslova plné ruky hudobných nástrojov a „techniky“. Môžete priblížiť, čo všetko používate a využívate pri svojej tvorbe?

Jakub: Používame niekoľko syntetizátorov (Vermona, Arturia Microbrute), digitálne piano, sampler (Korg Volca sample) a samozrejme aj počítače na spracovanie zvuku (hlas, gitara a trubka) a vytváranie zvukov, ktoré ovládame MIDI ovládačmi mojej vlastnej výroby (Midilar). 

A na záver, ako spätne hodnotíte svoju rezidenciu v Záhrade?

Jakub: Myslím si, že najkritickejšie okamihy tvorby sme zažili ešte u nás v ateliéry, kde vznikol hrubý náčrt budúceho predstavenia. Rezidenciu v Záhrade hodnotím ako rovnako plodné obdobie, avšak bola to etapa, z ktorej sme mali najväčšiu radosť, keďže sme už mohli skúšať v tom magickom priestore divadla, navyše s kvalitným technickým zázemím a organizáciou. Ďakujeme za túto príležitosť a určite sa radi vrátime.

David: Veľmi intenzívna predpríprava v ateliéroch určila ducha Bratov K. bez tejto prípravy by to pravdepodobne nefungovalo. V Záhrade to ale bolo tak isto intenzívne a predovšetkým veľmi obohacujúce. Práca s inštaláciou si vyžaduje trpezlivú prácu a bez takejto možnosti by sme to asi nikdy nedotiahli do takéhoto štádia, pretože to nie je len kapela, ale práve spomínaná vizuálna zložka sa v ateliéri vyskúšať nedá. Vždy sa to musí istým spôsobom veľmi citlivo ušiť na daný priestor, v ktorom skúšame a môžeme povedať, že Bratia K. sú ušití v priestore Záhrady. Som presvedčený, že tak, ako to vyzeralo v Záhrade, to už nebude vyzerať v inom priestore, čo je dôležitá pripomienka, pretože to v istom zmysle hovorí o organickosti tohto projektu. Samozrejme, sme veľmi vďační za takúto príležitosť a ďakujeme za ňu.

Rozhovor viedla: Alexandra Mireková