Jozef Vaľo: COMING OUT

Work-in-progress, Záhrada, Banská Bystrica (29.8.2020)

https://www.facebook.com/events/308690087250236

premiéra, Malý Berlín, Trnava (11.9.2020)

https://www.facebook.com/events/330161458120537

„Coming out“ je v LGBTI komunite pomerne známy pojem, avšak nie tak celkom, keď hovoríme o celkovom povedomí v spoločnosti. Väčšina heterosexálne orientovaných jedincov sa s ním nemá prečo stretnúť. Nebol dôvod, aby ich niekto v živote staval do role, v ktorej musia svoju náklonnosť k opačnému pohlaviu obhajovať či nejako ju zvlášť vysvetľovať okoliu či verejnosti. Týmto procesom si totiž prechádzajú len neheterosexuálne orientovaní ľudia, transrodoví a intersex ľudia (aj to zďaleka nie všetci). Je vzácne, že sa tejto téme venuješ takto explicitne. Zvlášť v spojitosti so svetom športu, konkrétne futbalom. Viedla ťa k rozhodnutiu vytvoriť toto dielo potreba vlastného coming-out-u (resp. jeho dovŕšenia, keďže je to proces)?

Toto predstavenie nemá nič spoločné s mojim vlastným coming outom, ktorý som mal približne v šestnástich rokoch.  Aj ke, jedným dychom musím dodať, že či už vedome alebo podvedome, môj vlastný coming out a jeho okolnosti do istej miery ovplyvnili tvorbu predstavenia alebo vnímanie jednotlivých aspektov. Je to klišé, ale umelec zakaždým hľadá predmet svojej výpovede, alebo to, o čom chce rozprávať. Tento predmet prichádza z vnútorného alebo vonkajšieho prostredia/sveta. V tomto prípade som dostal popud z vonkajšieho prostredia t.j. od Richarda Fekete, ktorý ma oslovil na krátku performanciu týkajúcu sa tohto problému. Mal som sedem dní a musel som niečo vymyslieť. Vzniklo z toho malé 15 min sóličko odohrané v bare Tepláreň Café. Malo úspecha a tak som na ňom pracoval ďalej až som zmenil ho na javiskovú formu. Coming out ako ho poznáme v jeho podstate sa dotýka LGBTI+ komunity. Ale keď sa zamyslíme, čo je jeho podstatou, tak zistíme, že aj majoritná hetero spoločnosť zažíva svoje malé/veľké priznania. Lebo coming out je priznanie sa, vypovedanie niečoho osobného. Tak chápem coming out v širšom kontexte ja. A to sa snažím ukázať aj v predstavení.

Spomínal si, že na tomto predstavení si pracoval niečo vyše roka. V čom si sa posunul od začiatku tvorby až po jeho premiéru? Získal si nejaké nové pohľady na tému? 

Predstavenie ako také malo viaceré formy. Od barového performance cez 10-minútovú javiskovú formu až po formu hranú v exteriéri v Portugalsku. Nakoniec z tohto malého 10-minútového sóla pre javisko vznikol celovečerný projekt, podporený FPU a uvedený v produkcií o.z. SKOK! Najväčšiu zmenu a rozšírenie si obzoru v danej problematike sme zaznamenali v procese tvorby predstavenia na jeho začiatku. Druhý „veľký bum“ informácií prišiel počas rezidencie v Záhrade až po samotnú premiéru predstavenia. Či som získal nejaké pohľady na tému? Ak by som ich nezískal, tak by bolo moje štúdium chabé. Hlavná zmena v zámere nastala rozšírením chápania pojmu coming out. Je to priznanie, ale prečo sa priznávať. Ak som futbalista, tak ťa zaujíma to, ako hrám futbal a nie to, či robím niekedy drag queen. To platí aj naopak. Ak som Ja, Jozef, tak by ťa malo zaujímať, aký som človek, ako sa k tebe správam. To, že mám rád futbal nezmení môj charakter.

Počas tvorby som hľadal rôzne pohľady na danú tému. Oslovil som rôzne futbalové družstvá, umelecké ako aj kresťanskéorganizácie. V samotnom závere môžeme počuť hlas a text Anny Polckovej. 

Rozlišuješ medzi queer aktivizmom a queer umením? Považuješ sa za aktivistu alebo skôr umelca - tanečníka či performera?

Rozumiem, prečo sa pýtaš túto otázku, ale neviem, či ti na ňu odpoviem. Mne sa páči ako ľudia hľadajú to, čo chcú všade, kde môžu. Ak existuje pojem queer aktivizmus a ak existuje pojem queer umenia tak na tejto zásade existencie pojmov sa jedná o dve rozdielne veci. To však neznamená, že takéto umenie nemôže mať aj prvky aktivizmu a naopak.  To, že existuje kniha Starec a more ešte neznamená, že táto kniha je akýmsi aktivizmom za ochranu morského sveta, ale do istej miery poukazuje a núti nás premýšľať o rôznych problematikách, ktoré sú v knihe zobrazené. Teda, ak o tom rozmýšľať chceme. Takto by som opísal aj môj prípad. Ja aktivista nie som. Teda, tak ako aktivistu chápem ja. Áno, občas niečo k tejto téme zdieľam. Ale to najmä preto, že sám som členom LGBTI+ komunity. Ak je toto aktivizmus, tak potom aktivistom som. J Predstavenie nemá aktivistickú ambíciu. Je to osveta? Ja ani neviem. Výchovný koncert by to bol ale dobrý! J Umenie má reflektovať dianie v spoločnosti, a to sa v mojom predstavení deje. Takže umenie to bude, aktivizmus asi nie.

Ako zvládaš tvorbu a proces skúšania na rôznych miestach? Ako budeš spomínať na dni strávené na rezidencii v Záhrade?

Na čas strávený v zZáhrade budem spomínať určite super. Ako všetko má svoje pre a proti, ale tu bolo „pre“ oveľa viac. V Bratislave by sme asi takýto kus práce nikdy nespravili. Bol to intenzívny a plodný čas, ktorý priniesol veľa nového. Super bolo aj to, že som mohol bývať priamo v Záhrade. Bolo to veľmi praktické. Personál, a to akýkoľvek, bol ústretový. Najlepšie sa mne osobne pracovalo a komunikovalo so Sašou. 

Aké boli reakcie a ohlasy na predstavenie po premiére a reprízach?

Reakcie na predstavenie boli väčšinou veľmi pozitívne. Ľudia sa s nami po predstavení rozprávali a písali nám o ich dojmoch, pocitoch, a niekedy prichádzali aj s takými filozofickými otázkami. Čo ma veľmi teší bola všehochuť poznania, ktoré diváci abstrahovali z predstavenia. Boli nadšení, pobavení, zaskočení, niekedy znechutení, smutní a pod. Hodnotím to ako veľmi dobrý počin, ktorý nás všetkých zúčastnených teší a ukazuje nám, že to malo zmysel.