Nadchádzajúce podujatia

Divadlo z Pasáže: lásky SHOCK
Hovoríme, že sme tolerantní, vnímaví, empatickí, láskaví atď., no keď je čas to prejaviť, strácame sa v nečinnosti, či prehliadaní, v horšom prípade odmietaní. Neexistuje lepšia možnosť skúsiť prekročiť svoju bublinu, ako prejaviť naozajstnú empatiu niekomu, komu nerozumieme a jeho „svet” je nám cudzí. „Svojím spôsobom to tiež znamená odložiť svoje JA. To sa môžu odvážiť len ľudia, ktorí sú si sami v sebe istí natoľko, že sa nemusia báť toho, že by sa vo svete druhého človeka stratili, či už sa ukáže akokoľvek podivný či bizarný…(Carl Rogers,2014)”.Lásky SHOCK je moje prvé autorské predstavenie. Môže to dopadnúť kadejako, no viem, že ako pre hercov, tak aj mne umožnilo znovuobjaviť plnosť prežívaného a nekonečné variácie vnímania. Reflektuje spôsob, akým svet vnímajú samotní herci Divadla z Pasáže, ako vnímajú samých seba, svoje pocity, telo, svoj život. Áno, aj oni sa cítia sexy, nasratí, vtipní, nepochopení, či neviditeľní, aj keď ich paradoxne na ulici počuť najviac.„Serie ma, keď na mňa ľudia čumia, vtedy mám chuť povedať: Na čo tak čumíš? Serie ma, keď sú ľudia prehnane milí, ako keby sme niečo nechápali.” (Lydka)Režisérka Kristína ChmelíkováTvorivý tím:Réžia: Kristína ChmelíkováChoreografia: Lucia KašiarováDramaturgia: Eva OgurčákováHudba: Tomáš Tomo MichalčákHudobná spolupráca: Marián SlávkaKostýmy: Michaela HriňováVýroba kostýmov: Miroslava ZelníkováSvetelný dizajn: Ján ČiefZvuk: Dušan IvanProdukcia: Matúš Petričko a Zuzana JavorskáOdborná spolupráca: Peter Vrťo, Ľudmila Veverková, Katarína HojčušováGrafický design: Ado DragičevićÚčinkujú:Ivan Blaško, Michal Daniš, Peter Darmo, Tomáš Debnár, Dorota Králiková, Peter Hudec, Ján Kinčeš, Lucia Krajčiová, Veronika Lačná, Miriam Kujanová, Marek Mojžiš, Michaela Ďuricová, Lýdia Rybárová.
#Divadlo
Info
Lesy nás potrebujú, my potrebujeme lesy
Vrtochy počasia sú zdvihnutím varovného ukazováka, aby sme si uvedomili, kým je čas, akú úlohu majú lesy v boji proti zmene klímy, v bioekonomike a vôbec v našom bežnom živote. Správne obhospodarované lesy pomáhajú chrániť pred povodňami aj pred suchom, pred zosuvmi, požiarmi, pred stále zvyšujúcimi sa teplotami a horúčavami, pred prachom, hlukom, zápachom a vizuálnym smogom. Zároveň sú zdrojom materiálu na drevené výrobky, stavby, papier, kúrenie a energiu. Poskytujú priestor a ochranu pre živočíšne a rastlinné druhy... V období pandémie sme si uvedomili ešte viac ako kedykoľvek predtým, ako sú lesy v okolí miest zdrojom krásy a estetických zážitkov tak potrebných pre našu fyzickú aj psychickú kondíciu.V spolupráci s Národným lesníckym centrom Vás pozývame k prezentácii výsledkov výskumu a diskusii o ekosystémových službách lesa a akceptácii platieb za ekosystémové služby.Vstup na podujatie je vo variante režimu OTP, a teda podmienený potvrdením o negatívnom AG (48h) alebo PCR (72h) teste, potvrdením o prekonaní covid-19, alebo potvrdením o očkovaní. Vstup do prevádzky kaviarne a na terasu nebude podmienený žiadnym potvrdením, počet osôb v kaviarni však bude limitovaný na 12 s dvojmetrovými rozostupmi medzi stolmi.Podujatie sa koná v rámci tematického a vzdelávacieho programu Záhrady, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
#Diskusia
Info
ZÁPAD SLNKA #fetishart
intermediálna výstava s diskusiou„Počkajme si na západ slnka, tie najdôležitejšie veci sa diali vždy po tme...“Autorský projekt ZÁPAD SLNKA s podtitulom „#fetish #art“ je intermediálnou výstavou tvorivého dua – drag queen Matúša Vraštiaka a fotografa Olivera Kuklovského. Obaja sa venujú štylizovaným a vizuálne zaujímavým obsahom, ktoré publikujú na sociálnych sieťach v rámci propagácie rôznych podujatí či umeleckých diel. Formálne a tematicky ide väčšinou o zobrazovanie a interpretáciu objektov a ľudí v rôznych architektonických či „zakázaných“ kontextoch. Aj keď ich diela môžu na prvý dojem pôsobiť šokujúco, majú ambíciu byť skôr povzbudením k prekročeniu vlastného tieňa a porozumeniu vzťahu medzi identitou a telesnosťou. Vo svojej tvorbe sa inšpirujú pop kultúrou, drag shows a miestnym slobodným duchom.Pôvodný význam slova „fetiš“ siaha na začiatok 17. storočia a pochádza z portugalského feitiço („šarm“, „čary“, „vábenie“). Označuje objekt, na ktorý sa nazerá s údivom a vierou v jeho zázračnú silu. Objekt môže tiež predstavovať personifikované božstvo, ktoré je hodné uctievania. Termín „fetišizmus“ sa objavuje až koncom 19. storočia v súvislosti s pojmom „animizmus“, ktorý je príznačný pre rodovú spoločnosť, i keď jeho prvky možno nájsť v mnohých súčasných náboženstvách.V čisto psycho-sexuálnom zmysle je slovo „fetiš“ spojené s dielom Henryho Havelock Ellisa (1859-1939) z roku 1897. Sexuálny fetiš (neživý predmet alebo časť tela) môže byť nepatologický a viesť k uspokojeniu bez akejkoľvek ujmy. Naopak, v medicínskom zmysle môže ísť o duševnú poruchu v prípade, ak spôsobuje vážne psychosociálne ťažkosti či má zásadný negatívny vplyv na nejakú oblasť života. V širšom zmysle môže byť za sexuálny fetiš považovaný aj nejaký druh opakovanej aktivity.Výstavou výrazných i nenápadnejších obrazov a fotografií sa autori snažia poukázať na viaceré odtiene toho, čo je dovolené a čo je už za hranicami našej predstavivosti či akceptovateľnosti. Nabádajú človeka nebáť sa objavovať v sebe to, po čom túži, ale nie vždy si dovolí vysloviť nahlas...Okrem hudobného a vizuálneho zážitku výstava ponúka diskusiu s autormi projektu
#Výstava
Info